Kaktus bike Karloveský kros

Po dvoch úžasných týždňoch strávených vo Švajčiarsku moja kondícia zišla rapídne dole a uvedomoval som si to, ale aj tak som sa rozhodol ísť na tento závod. Aj keď som vedel, že to bude ťažké, ale nemyslel som si, že tam skoro vypustím dušu, no ale o tom až neskôr.

Na raňajky som si dal to, čo sa pre mňa v poslednom období stalo klasikou, dve jablká a banán. Prvá chyba, ktorú som urobil, zjedol som toho málo, nedal som si žiadne vločky, ktoré si zvyknem dať pred závodom.
Zobral som si veci, lenže som zabudol na energiu, teda sušené hrozienka, takže som nemal čo do seba natlačiť pred štartom. Po nastavení vidlice a dofúkaní plášťov som zašiel na prezentáciu, kde som vyfasoval štartovné číslo. V tom čase ešte bolo v okolí prázdno, ale pomaly dochádzali ľudia, onedlho sa objavil aj známy, tak sme si išli prejsť kúsok trate a vtedy som už vedel, že nepodám nejaký super výkon, keďže sa nemôžem chváliť excelentnou technikou.

Zázemie

V okolí centra pretekov, teda na štarte to začínalo ožívať od 9:30, hrala hlasná hudba a už tu bolo aj celkom dosť ľudí. Štartovnú čiaru tvorila klasická žltá nafukovačka s logom Kaktus Biku. Na štarte bolo dosť miesta, takže nejaké pády nehrozili. Klasicky blízko štartu bol stan s bicyklami Specialized a vystavenou hlavnou cenou v tombole. Jednalo sa o rámovú sadu karbonového 29er fulla, na ktorom jazdí Jaroslav Kulhavý. Bohužiaľ, ja som si ho domov neodniesol. Hneď oproti bolo malé pódium, kde sa neskôr vyhlasovali výsledky.
Čakali ma dve kolá, takže 11,4 kilometra a nejakých päťsto nastúpaných metrov.

Štart

Štartovali sme o 10:00. Na trať išli iba kategórie  kadeti, juniori, kadetky a juniorky, takže nás nebolo veľa, ale štart bol naozaj rýchly, doslova sme vyšpurtovali.
Ihneď sa začínam drať dopredu, ale po ľavej strane, čo bola chyba, keďže nasledoval skok na vysoký obrubník alebo prejdenie cez miniatúrnu lávku. Nemohol som si nadísť, aby som bezpečne vyskočil, tak som musel zabrzdiť a počkať pokiaľ sa uvoľnila lávka, takže som sa ocitol na chvoste, teda medzi kondične slabšími pretekármi. Následne sme pokračovali do prudkého výšľapu, kde sa skupina trochu potrhala. Nemohol som obehnúť dve baby predo mnou, tak som zostal medzi poslednými, keďže cesta bola naozaj úzka. Tak som na začiatku nedodržal moju taktiku vybudovať si náskok v dupaní a následne brzdiť ostatných v zjazde.


Tesne pred koncom stúpania som to vzdal a zosadol a začal utekať popri biku, čo ma menej unavilo, keďže v behu som na tom aktuálne o dosť lepšie. Potom som nabehol na prvý trail, ktorý bol mokrý a šmýkal sa, bikerka predo mnou nezvládla zákrutu a ja som bol nútený zosadnúť, inak by som sa asi skončil priamo na nej. Aj naďalej som zvieral brzdy, aby som sa moc nerozbehol. Nasledovali tri dropy, pri ktorých ma obehlo babské duo a stratilo sa mi z dohľadu.


Rovinatý trail, ktorý trošku stúpal a následne klesal, mi vyhovoval, kedže som mohol dobehnúť časovú stratu. Nohy zatiaľ vládali, tak som v ďalšom stúpaní ešte viac zabral a konečne som zbadal dvojicu, ktorá ma utrhla v zjazde. Stúpanie, ale nabralo na strmosti, tak som opäť prešiel do bežeckého módu a tak som obidve baby obehol a následne som ich opäť pustil pred seba v ďalšom zjazde, kde pretekárka z Jumsport Košice jemne spadla a potom som ju za sebou už ani raz nezbadal. Tak som sa zubami nechtami držal závodničky z Dema racing teamu, ale prišiel nepríjemný drop, kde sa muselo skákať a ihneď prudko točiť doľava a na ten som si netrúfol, tak som zosadol. Opäť som ju stratil, ale nie na dlho. Obehol som ju tesne pred tou časťou, ktorú som si prešiel a ako som predpokladal, zlyhal som na prekážke vo forme stromu, keďže som nemal dostatočnú rýchlosť a zadné koleso sa mi zaseklo, tak cez ďalší strom som bike len preniesol. Nasledoval ďalší zjazd, kde som s problémami vybral ostré zákruty a tesne pred koncom som pobavil bikerov z mtb koliečko team, keď sa mi zošuchla noha z pedálu a takmer som sa vykotil na rovine. Prešiel som do druhého kola a začal som makať v snahe stiahnuť stratu. Po celý čas som sa ani raz nenapil a ani som si to vtedy neuvedomoval, čo bola chyba. Vbehol som opäť do úvodného najťažšieho stúpania a začal som tlačiť.

Vtedy došla prvá kríza, keď som to mal chuť zabaliť, ale prekonal som ju a vyškriabal sa na vrchol a začal som zjazdovať. Od tohto momentu sa mi išlo celý čas zle, nemal som žiadnu silu v nohách, cítil som sa vyčerpaný. Bolo mi jasné, že mi došla glukóza v krvi, keďže som ju nedoplnil pred závodom, k tomu som jazdil v anaeróbnom pásme a raňajky neboli zrovna ideál. Modlil som sa, aby som už bol v cieli, pretože v každom stúpaní som išiel vypľuť dušu a fučal som ako parná lokomotíva. V zjazdoch to išlo lepšie, keďže som trasu už poznal, ale aj tak som rukou zobral strom a strata sa mi brutálne zväčšila. Do cieľa som nakoniec prišiel s časom 0:52:06 a s dvanásť minútovou stratou na prvého a obsadil som deviate miesto v kategórii, z dvanástich.

Po dojazde

Organizátori si zaslúžia pochvalu za dobre značenú trať, výbornú kapustnicu v cieli, závod hodnotím pozitívne, aj keď som mi išlo absolútne zle a zúčastním sa aj nabudúce. Trať bola náročná na kondíciu a ešte ťažšia na techniku. Nebol som jediný, ktorý som trasu opísal ako veľmi náročnú po technickej stránke, vyjadrili sa tak aj ďalší bikeri. Taktiež som začul, ako niektorým vadila úzkosť trialov, teda sa predbiehať dalo len ťažko. Prvé miesto v kategórii Elite 19-39r muži obsadil Martin Škopek z Kaktus bike teamu s časom 0:52:38 a v kategórii Ženy 19-39r zvíťazila Malariková Michaela s časom 0:44:11.